Kórea a jej šokujúco dochvíľná kultúra. Ako sa (ne)mešká v iných krajinách

Autor: Viera Tarčová | 24.7.2017 o 8:00 | Karma článku: 4,48 | Prečítané:  924x

V Južnej Kórei, keď niekto mešká 10 minút, tak sa to nazýva nedochvíľnosť, u nás sa to volá akceptovateľná časová rezerva. Ako sa vníma čas v iných kultúrach a prečo je lepšie nemeškať?

Ak sa kamaráti v Kórei dohodnú, že sa stretnú o šiestej v meste, znamená to, že sa posnažia tam byť o 10 minút skôr. Ak by náhodou 10 minút meškali, tak aspoň prídu načas. Zrušenie vopred dohodnutého stretnutia tesne pred jeho začatím je v Kórei absolútne nemysliteľné. Pamätám si, keď som mala hodinu kórejského varenia. Všetci došli o 10 minút skôr a začalo sa o 5 minút skôr. Pomyslela som si, že možno si o nás Kórejčania myslia, že sme neorganizovaní a meškáme presne tak ako si to myslíme my o juhoeurópanoch. Vzájomný rešpekt času je v tejto kultúre dôležitý. V Kórei pracovníci musia dojsť do práce skôr ako ich šéf, aby mu ukázali svoju pracovnú morálku a oddanosť. Čas sa tam vníma akosi inak. Nehovorím, že práve toto by som si želala u mňa v práci, ale nezaškodí prísť o 10 minút skôr. 

Potom ako som začala chodiť so svojím kórejským priateľom som sa mu musela prispôsobiť. Vlastne to nebolo ani také ťažké. Zvykla som si rýchlo. Začala som všade chodiť o desať minút skôr a moji slovenskí kamaráti občas päť-desať minút meškali a ja som nakoniec na nich čakala pätnásť až dvadsať minút. No musím podotnkúť, že odvtedy, keď som si uvedomila, že si mám vážiť čas iných sa môj život zmenil k lepšiemu. Vážim si tiež, že aj priateľ si váži ten môj.

Keď som žila pred siedmymi rokmi v Brazílii, čas sa tam vnímal trochu inak. Ako dobrovoľníčku ma hnali, aby som sa rýchlo pripravila, že niekam ideme a potom ma nechali pätnásť-dvadsať minút čakať na schodoch. Nasadli sme do auta a pýtala som sa, že kam ideme a oni povedali, že sa ešte nevie. Bolo to zaujímavé. V dobrovoľníckej skupine boli aj ľudia zo São Paula a všimla som si, že aj oni prežívali v severnej Brazílii rovnaký kultúrny šok ako ja, keďže boli z veľkomesta. Vtedy som mala akýsi pocit, že si ma organizátori nevážili. Nemohla som nič robiť, lebo to bolo dané čisto ich kultúrou. Keď som žila v Škótsku a moje kamarátky z Thajska pravidelne meškali hodinu na stretnutie, nám Európanom to dvíhalo tlak. Čas je vlastne dar a každý dostal určitý počet času na tejto zemi a mali by sme si ctiť čas toho druhého.

>>> Páčil sa ti môj článok? Daj mi LIKE na facebooku a sleduj moje kažodenné updaty <<<

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kedy dostanete 13. a 14. plat? Fico podporil Dankov návrh

Koalícia sa zrejme dohodne na úľavách.

PLUS

Školákov učí jesť zdravo. Bez cukru či bielej múky

Niekdajší šéfkuchár v hoteli je teraz vedúcim školskej jedálne.

KOMENTÁRE

Kresťanstvo stojí v otázke homosexuality na križovatke

Neudržateľnou sa stala argumentácia Bibliou.


Už ste čítali?